Základné info

Hanušovce nad Topľou, mestečko v strede východného Slovenska, sa nachádza v severnej časti Podslanskej pahorkatiny, v doline Medzianskeho potoka ústiaceho do Tople. Nadmorská výška mierne zvlneného povrchu zväčša odlesneného chotára je 160—420 m n. m.

Administratívne patria Hanušovce do okresu Vranov nad Topľou a etnograficky do regiónu Šariš. , Výmera katastra mesta je 1 438 ha a v súčasnosti tu žije 3680 obyvateľov. Najbližšími susedmi Hanušoviec nad Topľou sú na juhu obce Bystré a Hermanovce nad Topľou, na západe Petrovce a Pavlovce, na severe Medzianky a na východe Ďurďoš.

Obec založili na zákupnom práve po roku 1312 na území lipovských Abovcov. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1332, kedy kráľ Karol Róbert udelil obyvateľom slobodnej dediny Hanušovce výsady zemepanského mestečka a trhové právo. Od roku 1346 patrili Hanušovce do feudálneho panstva Šóšovcov zo Solivaru, od 18. storočia potom Dessewffyovcom a Berzeviczyovcom.

Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus a od jeho mena sa spravidla odvodzuje aj názov mesta. Ten však môže byť rovnako tak odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (villa Hanusfalva – 1332, villa Johanis – 1355).

V II. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, keďže sa stali jedným zo sídiel tzv. Topľanského slúžnovského úradu. V obci sídlil poštový úrad, tri cirkevné školy, stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov, ktoré sa udržali do 19. storočia.

V roku 1787 mala obec 112 domov a 896 obyvateľov, v roku 1828 mala 168 domov a 1269 obyvateľov. V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr sa rozvíjali aj remeslá – napr. kováčstvo, obuvníctvo, garbiarstvo (Garbiarska ul.), výroba fajok, sušenie liečivých rastlín. V rokoch 1630–1717 tu existovalo hanušovské humanistické gymnázium.

Koncom 16. st. boli Hanušovce stredne veľkým mestečkom. Získali práva na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, na sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky: na Troch kráľov, na sv. Tibercia mučeníka a na sv. Ladislava kráľa. Mesto nadviazalo na túto tradíciu a od roku 1990 sa konajú Hanušovské jarmoky.

V meste je viacero historických pamiatok: Ranogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. st., ďalej renesančný Šóšovský (Malý) z roku 1564 a renesančno-barokový kaštieľ Dežöfiovcov (Veľký) z II. pol. 18. st., ktorý je sídlom vlastivedného múzea s historickou, národopisnou a prírodovedeckou expozíciou. Sušiareň liečivých rastlín je národnou kultúrnou pamiatkou.

Cez rieku Topľa bol v I. tretine 19. storočia postavený drevený „grodzinský“ most, mohutné majstrovské dielo s dĺžkou 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny. Unikátne technické pamiatky, sieť železničných viaduktov, boli postavené v rokoch 1939 až 1943. Železničný most (výška 40 m, dĺžka 400 m) s najväčším oblúkom v strednej Európe sa klenie priamo nad mestom.

Kultúrny a spoločenský život v meste spestrujú folklórny súbor Oblík a folklórna skupina Vargovčan turizmus sa rozvíja v Klube slovenských turistov Krokus. Medzi známe podujatia s dlhoročnou tradíciou patria Hanušovský jarmok, beh mj. Kukorelliho a turistický výstup na Čiernu horu.