Klasicistický evanjelický kostol

Krátko po tom, ako cisár Jozef II. vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku vydal v roku 1781Tolerančný patent zrovnoprávňujúci všetky vierovyznania, hanušovskí evanjelickí veriaci augsburského vyznania si v roku 1783 postavili od jari do leta kostol v klasicistickom slohu. 20. augusta toho istého roku ho superintendant Samuel Nikolai posvätil a odvtedy si hanušovskí evanjelici každoročne k uvedenému dátumu pripomínajú výročie posvätenia chrámu.

V roku 1820 bol kostol empírovo upravený a rozšírený o vežu.

Jednoloďový pozdĺžny priestor kostola je zaklenutý pruskými klenbami, ktorých klenbové pásy dosahujú na profilované hlavice pilastrov. Svätyňa je ukončená polkruhovo. Z pôvodného zariadenia sa už nezachovala ani klasicistická kazateľnica, ktorá ešte začiatkom 90.rokov 20.storočia bola jeho organickou súčasťou. Vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou zachovali z tejto kazateľnice iba drevené plastiky štyroch evanjelistov, ktoré sú vystavené v historickej časti stálej expozície múzea.

Na kostole je osadená pamätná tabuľa Andreja Čorbu, ktorý tu pôsobil ako farár v rokoch 1824 – 1845 a ktorý je autorom veršovanej kroniky písanej v šarišskom dialekte o Východoslovenskom roľníckom povstaní z roku 1831 (cholerové povstanie).