Ranogotický rímskokatolícky kostol

Jeho výstavba v polovici 13. storočia sa pripisuje križiackemu rádu johanitov, o čom asi najviac svedčí ich rádový znak – dvojitý kríž na lodičke – po oboch stranách triumfálneho oblúku. Okrem toho poukazuje na to aj stavebný štýl kostola a bohatá kamenárska výzdoba.

V kostole sa nachádzajú retardované románske prvky –konzoly kamenných rebier klenieb svätyne, dve pastofóriá na východnej stene presbytéria – a v exteriéri kamenná rímsa so zoomorfnými motívmi pod združeným oknom veže. Prejavom neskorogotického umenia je kamenné pastofórium na severnej stene svätyne a kamenná krstiteľnica s tordovaným driekom. Murovanú vežu mal kostol už pred rokom 1438.

V neskoršom období prešiel kostol barokovými stavebnými úpravami. Výrazne ho zasiahla prestavba začiatkom 50. rokov 20. storočia, kedy bol presvetlený osadením nových širokých okien.

Pri obnove kostola v roku 1997 počas výmeny novodobej dlažby v presbytériu bol odkrytý kamenný epitaf s rodovým erbom Sóosovcov. Tento po zreštaurovaní je inštalovaný na stene južnej predsiene kostola, ktorú miestni farníci volajú „grófska chyžka“. Podľa písomných údajov tu bol pochovaný Ján Sóos ako posledný mužský potomok tejto rodovej vetvy (ultimus Sóos).